Sklenené mozaiky fasád na západnej strane boli tiež nahradené jednoduchou omietkou a výsledok vyzerá stále v poriadku. Prečo si teda dať tú námahu a riešiť obnovu budov nad rámec toho, čo je bežná prax?

 

1. Odlíšenie od ostatných VŠ – nie každá vysoká škola sa môže pochváliť takou úrovňou architektúry, a už vôbec nie takým citlivým prístupom k jej obnove – viď internáty v Mlynskej doline…

​

2. Nastavenie úrovne – nielen, že sa poctivou obnovou SPU odlíši od ostatných VŠ, rovnako tým vyšle tak potrebný signál ďalším verejným inštitúciám, že na ich architektúre záleží.

​

3. Promo a dobré meno – som si istý, že tento počin by nezostal nepovšimnutý, či už odbornou alebo širokou verejnosťou.

​

4. Načasovanie – obdobie modernej architektúry na Slovensku zažíva svoju renesanciu. Projekty ako Ikony (dokumenty RTVS), čo budú na jar premiérovať diel venovaný V. Dedečkovi, povedomie spôsobené diskusiou okolo možného búrania Domu odborov, techniky a kultúry (známy ako Istropolis), či hnutia za obnovu kúpeľného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach sú známkou, že nám už architektúra 20. storočia nie je ľahostajná.

​

5. Vzťah – v neposlednom rade by každý, kto by na obnove spolupracoval, či už finančne, prácou, alebo voľným časom, by sa na výsledok pozeral inými očami, obzvlášť, ak by plaketa prispevateľov vedľa obnovených mozaík niesla ich meno.