SPOILER
Tieto domy sú moderné. To čo však vidíme, keď okolo nich chodíme, už málokedy pripomína ich pôvodný účel a výraz. Sídliská pod vrstvami polystyrénu a šialených farebných kombinácií, výklady kedysi priehľadné a vkusné, dnes oblepené plastom, triezvosť nahradená nerozvážnosťou.
bol si? chceš plagát nad postel alebo pohladnicu pre mamku?
tento prehľad vznikol ako príručka pre archi-cyklotúru v rámci sprievodného programu festivalu flaam '19
nemoderné domy:
1. sídlisko Párovce I
2. výškový dom 101A
3. prvý obecný bytový dom
4. OD PRIOR
5. dvojdom rod. Ehrenfeldovcov
6. štátna meštianska škola
7. Dom Veröovcov
8. kino Palace
9. nitrianska všeobecná banka
10. Divadlo Andreja Bagara
11. poštový a telegrafný úrad
12. dom rod. Kollmanovcov
13. sídlisko Predmostie
14. sídlisko Chrenová I
15. Vysoká škola poľnohospodárska
Sídlisko Párovce I & II
Michal Maximilián Scheer, Gabriel Stražinec, 1957-1960
Scheer svojim projektom pohotovo reagoval na prácu bratislavských kolegov, ktorí pod vedením Štefana Svitka v rovnakom roku projektovali bratislavskú Račiansku. Nárožný sedempodlažný bytový dom na Štúrovej je postavený ako prvý, značne naväzujúci na Scheerovo Predmostie (viď 13.), zvyšný projekt bol upravený podľa bratislavského vzoru. Na južnej strane stoja kolmo na ulicu bytové domy, každý z nich má do ulice dvojpodlažný pavilón pre občiansku vybavenosť, za účelom vytvorenia polyfunkčného a živého celku.
výškový bytový dom 101A
Michal Maximilián Scheer, 1959 - 1965
Dodatočne sa súčasťou párovského sídliska stal aj pomerne solitérne pôsobiaci výškový bytový dom 101A. Jeho meno vypovedá o počte bytov, ktoré obsahuje. Nazývaný aj “dom na stračej nôžke” pre 15 železobetónových pilierov, na ktorých desaťpodlažný dom stojí, čo je vizuálnou hrou so zákonitosťami statiky. Rozhľadený architekt sa nepochybne inšpiroval bytovým domom od Le Corbusiera. Tiež dbal na spojenie architektúry s umením - reliéf od Tibora Bártfaya dotvára celkový obraz. Scheer za túto stavbu dostal Cenu Dušana Jurkoviča.
prvý obecný bytový dom,
František Krupka, 1922 - 1923
Nadviazal na veľkolepú budovu súdu za účelom vytvorenia moderného centra mesta. Za pôvodne okrovými fasádami s charakteristickou rondokubistickou dekoratívnosťou, sa ukrývajú veľkorysé jedno-, dvoj- a trojizbové byty.
OD PRIOR
Ivan Matušík a Pavol Lichard, 1967 - 1974
Je reprezentantom neskorej moderny a brutalizmu. Na presklený dvojpodlažný parter je nasadená mohutná blokovitá hmota s pásovými oknami charakteristickými pre funkcionalizmus. Bol obložený keramickým obkladom, tzv. švédske dosky, inšpirovaný realizáciami Alvara Aalta. Jedným z kľúčových prvkov je mohutná železobetónová dvojúrovňová terasa, ktorá sprístupňuje poschodia obchodného domu z troch strán prostredníctvom širokých nástupných schodíšť a rampy pre autá. Viac o OD PRIOR nájdeš tu.
dvojdom rodiny Ehrenferdovcov
Oskar Singer, 1937 - 1938
Architekt podľa požiadaviek navrhol dvojpodlažný dom s dvoma identickými autonómnymi bytmi. Snáď najsilnejším motívom je kvadratický schodiskový arkier, ktorý sa vysúva pred nárožie. Za zmienku stoja aj rozmerné okná v spoločenskej miestnosti oboch bytov, ktoré zachytávajú čo najviac zo zapadajúceho slnka. Od roku 2012 je národnou kultúrnou pamiatku a je dobre uchovaný, aj vďaka prístupu súčasných majitelov.
štátna meštianska škola
Oskar Singer, 1934 - 1935
K profilu modernej školskej inštitúcie okrem zdravých vzdušných slnečných tried prispievalo aj v tom čase nadštandardné vybavenie telocvičňou, rozsiahlymi vonkajšími ihriskami, ale aj školskou jedálňou. Celkový výraz stavby určuju jej krídla určené pre chlapcov/dievčatá s plochými strechami, štíhle biele kvádre s pravidelným radstom okien a plochami sklobetónových stien na schodisku. Keramický obklad a železobetónová markíza upozorňujú na hlavný vchod.
dom Veröovcov
Friedrich Weinwurm, 1924 - 1927
Puristický výraz domu určovali predovšetkým pokojné biele fasády členené len okennými otvormi. Na ploche múrov boli samostatné, ale aj vo dvojiciach. Na bočných fasádach architekt dokonca v nadväznosti na vnútorné usporiadanie domu uplatnil rôzne velké okenné otvory. Slovenská teoretička architektúry Henrieta Moravčíková práve v čistých nezdobených fasádach, priamo prechádzajúcich do jednoduchej atiky, kryjúcej terasu a strechu z bočných strán, nachádza priamu inšpiráciu architektom Adolfom Loosom.
kino Palace
Friedrich Weinwurm, 1925 - 1926
Kino Republika, ako sa spočiatku nové kino nazývalo, bolo na pozemku dnešnej Radlinského ulici postavené z iniciatívy Prvej slovenskej filmovej spoločnosti Limbora v Bratislave. Na projekt kina si spoločnosť vybrala F. Weinwurma a stavbu zrealizoval miestny židovský stavitel Ignác Weil. Kino však bolo uvedené do prevádzky iba dočasne, kvôli problémom s kolaudáciou a pre sťažnosti susedov. V kine sa od r. 2006 nepremieta a budova bola zaradená do prebytočného majetku mesta.
Nitrianska všeobecná banka
Ferdinand Silberstein, 1928 - 1933
Architekt si osvojil obľúbený vzorec komponovania jednotlivýchý hmôt architektúry, keď sa medzi dve výškovo rozdielne blokovité časti vloží vyššia schodisková veža s plochou strechou, ktorá obe sprístupňuje a spája. Vyrazovú silu veže a parteru architekt ešte umocnil obkladom z travertínu, ktorý ich odlišuje od ostatných bielych fasád.
Divadlo Andreja Bagara
Juraj Hlavica, Márius Žitňanský, Štefánia Rosincová, 1992
V roku 1972 rozhodlo ministerstvo kultúry o opätovnom umiestnení krajského divadla na námestí, v polohe niekdajšieho zbombardovaného. Hoci architekti divadlo navrhovali na počiatku 80-tych rokov, projekt mal charakter ťažskej statickej monumentálnej neskoromodernistickej stavby. Skladba hmôt je vyvodením základného kubusu, ktorého velkost variuje a rôzne sa prelína. Velkolepý charakter podporuje jeho umiestnenie v rámci námestia, ktorá doň ústi, no predovšetkým monumentalizácia základných foriem, z ktorých je zostavené, a tiež kamenný obklad inak železobetónového skeletu.
poštový a telegrafický úrad
Josef Marek, Vladimír Melichar, 1929 - 1931
Na nitrianskom hlavnom námestí mala byť koncom 20-tych rokov postavená nová budova telegrafického úradu. "Je to najmodernejšia budova v našom meste. Samé svetlo, pohodlie, vzduch, veľké, jednoduché rysy; žiadnej zbytočnej ozdoby" písali vtedy v almanachu Nitra. Príkry kontrast s dnešným stavom...
Dom Kollmannovcov
Oskar Singer, 1934
Najznámejšou, najviac publikovanou a doceňovanou prácou Oskara Singera je odvážny dom Frtiza a Etely Kollmannovcov. Je vyvrcholením architektovej slobodne sa rozvíjajucej tvorivosti, poháňanej opojením architekta funkcionalizmom. Hoci pôsobí mohutne, je obydlím so štyrmi izbami. Zostavený z trojpodlažnej vežovitej časti s plochou strechou a z jediného obytného podlažia, koncipovaný nepochybne poďla piatich bodov modernej architektúry podľa Le Corbusiera.
Sídlisko Predmostie
M. M. Scheer, Tibor Gebauer, Štefan Sojka, 1954 - 1961
Sídlisko sa malo stať organickou súčasťou vonkajšieho historického mestského jadra. Vonkajší rad bytových domov na nábreží mal vytvárať akúsi architektonickú základňu pre Nitriansky hrad pri pohľade na mesto. Miesto vstupu do mesta architekti zvýraznili dvojicou veží. Neorenesančné dekoratívne prvky využité v návrhu boli odôvodnené z preštudovaných prvkov Nitrianskeho hradu. Čistú líniu architekti podporili z ulice neviditelným systémom stlačených sedlových striech. Smerom od centra je zástavba postupne redukovaná až na úroveň menších bytových domov s dvomi podlažiami.
Sídlisko Chrenová I
Michal Maximilián Scheer, 1963 - 1969
Figuratívny charakter navrhnutého urbanizmu ako včelieho plástu nie je náhodný. Životu človeka v spoločenstve vytvára predobraz v udivujúcom, už tisícročia dokonale fungujúcom spoločenstve včiel. Scheerovi sa aj vďaka tomu podarilo prekonať obmedzenia typizovanej socialistickej výstavby a dosiahnuť výrobu atypických prvkov a kompozícií. Domy doplňovali plastiky od Tibora Bártfaya, a pôvodná farebná paleta bielo-modrej odkazovala na nitriansky erb.
Vysoká škola poľnohospodárska
Vladimír Dedeček, Rudolf Miňovský, 1955 - 1966
Budova VŠP je svojou charakteristickou šošovkovou aulou maxima nepochybne rovnako jednoznačnou dominantou mesta, akou je aj hrad. V roku 1959 sa architektom podarilo presadiť nové umiestnenie komplexu na ľavom brehu Nitry, kam dovtedy urbanizmus mesta nesiahal. Komplex VŠP vzniká v uvolnenom politickom režime, keď sa mladí architekti vyrovnávajú s rozpadom moderného hnutia Le Corbusiera a štiepením vývinu architektúry na viacero smerov, vrátane brutalizmu. Dedečka okrem iného oslovila možnosť dodávať architektúre silný zapamätatelný výraz a zároveň v tom čase sa rozvíjajúca škrupinová železobetónová konštrukcia, ako to súdobo robil napr. Oscar Niemeyer, no nutne to neznamená, že tu šlo o napodobovanie, ale skôr o podnety, ktoré architekt prijímal, no s udržaním jedinečnosti.
NEmodernýSHOP
...unesený z lietajúceho taniera auly? roztečený zo sídliska v tvare včečlieho plástu? vyves si tieto alebo iné architektonické skvosty nad postel, printy mojich archi fotiek nájdeš tu
